Diftéria - kiahne
Táto choroba nemá špecifickú liečbu. Ide o vírusové ochorenie zapríčinené vírusmi zo skupiny poxvírusov. Čiastočný účinok sa dosiahne podávaním širokospektrálnych antibiotík.
Pri ľahšom napadnutí choroby – kožná forma sa najskôr objavia žltohnedé bradavičky veľkosti prosa okolo zobáka , na nohách, okolo očí, uší, pri otvore konečníka, v podpazuší alebo na behákoch. Neskoršie sú bradavičky hnedo šedé vo veľkosti hrachu. Najčastejšie sa prejavujú v zhlukoch. Ich odstránenie je sprevádzané častým krvácaním . Pri zasiahnutí iba malej časti povrchu tela, nemajú vplyv na psychiku holuba. Pri zasiahnutí veľkej časti holub často schudne. Keď sú bradavičky vyschnuté, môžeme ich ľahko odstrániť a miesto potrieť jód glycerínom.
Oveľa nebezpečnejšia je sliznicová forma charakteristická tvorbou bielo žltých pablán v dutine zobáka a dýchacích cestách, ktorá je veľmi nákazlivá. Jej inkubačná doba je 4-14 dní. Mladé uhynú do týždňa, staré do 14 dní. Mláďatá v hniezde sa nedajú zachrániť ani preventívnym očkovaním.
K preventívnemu očkovaniu je výhodné keď je suché a mrazivé počasie. Samotné očkovanie sa prevádza vtieraním látky Ovodifterin do perových folikul stehna , po predchádzajúcom vytrhnutí asi 15 pierok. Najvhodnejšie je očkovať pomocou mäkkej zubnej kefky, ktorú si upravíme tak , že necháme na nej iba koncové zväzky štetín. Pred každým vtieraním kefku namáčame do vakcíny umiestnenej v plytkej nádobe, aby sa nám pri manipulácii neprevrátila. Správne prevedená vakcinácia sa prejaví na 7-10 deň sčervenaním a značným opuchom. Holuby , ktoré boli už predtým očkované proti diftérii, obyčajne na vakcináciu nereagujú ani na diftériu už neochorejú . Preto sa objavujú názory , že stačí preočkovať iba mladé holuby. Podľa mňa vie difteriálny vírus spôsobiť veľké straty najmä na mladej populácii a preto je nevyhnutné aspoň raz ročne preočkovať celý chov.
Kokcidióza
U holubov sa vyskytuje najčastejšia druh Eimeria labbeana a Eimeria columbarum. Holubí sú infikované parazitmi, ktorý napádajú črevnú sliznicu a kožu, kde vegetujú a v oocyklu sa rozmnožia. V tomto oocyklu sa ich počet zvýši až na 2,5 mil. jedincov. Pri tomto množstve sa obranný systém holuba oslabí natoľko, že mu hrozí totálne vyčerpanie, niekedy aj smrť. Počiatočný vývoj ochorenia nie je tak nebezpečný . Horšia situácia nastane až v záverečnej fáze, ktorá je rozhodujúca a to či holub prežije alebo uhynie. Cysty sa dostávajú von s trusom a pokiaľ nie je chov prevádzaný v dokonalej čistote, dochádza k ďalšiemu infikovaniu zdravých jedincov. Týmto krokom končí celý cyklus onemocnenia.. Inakšie kokcidióza je ochorenie, ktoré poukazuje na nižšiu úroveň hygieny v chove. Častejšie sa vyskytuje vo vlhkejšom a tmavšom holubníku. Pravidelným čistením holubníka , zariadenia a napájačiek prerušíme vývojový cyklus oocyst - 8 dní vo vonkajšom prostredí. Spoločným činiteľom, ktorý podporuje množenie kokcídií je zvýšená hodnota pH črevného obsahu, čo býva spôsobené predovšetkým:
1. Hnilobným rozkladom črevného obsahu,ktorý je zapríčinený nedostatočným enzymatickým rozkladom bielkovín a zníženou peristaltikou čriev
2. Nesprávnym zložením črevnej mikroflóry, ktorá je zodpovedná za:
-a: tvorbu organických kyselín priamo v črevách
-b: podporu činnosti tráviacich enzýmov v črevách
-c: ochranu sliznice čriev pred pôsobením toxínov a pred adherenciou patogénnych mokroorganizmou
Nesprávne zloženie črevnej mikroflóry je zapríčinené:
Podávanie antibiotík a antikokcidík nepriaznivo ovplyvňuje vývoj črevnej mikroflóry. Väčšina patogénnych mikroorganizmov veľmi rýchlo získava rezistenciu na podávané antimikorbiálne látky , kým baktérie prirodzenej črevnej mikroflóry ostávajú na tieto látky citlivé. Toto je príčina prečo po ukončení podávania antimikrobiálnych látok dochádza často k premnoženiu patogénnych mikroorganizmov v črevách na úkor predovšetkým laktobacilov, ktoré sú najcitlivejšie , ale zároveň veľmi potrebnou zložkou črevnej mikroflóry.
Príznaky: U starších holubov nepozorujeme klinické príznaky, sú ale stálymi producentmi oocyst. Pri miernom zamorení holub nevykazuje znaky ochorenia, iba trus je občas vodnatejší. Holub žije v určitej rovnováhe s pôvodcom, dochádza k tzv. „infekčnej imunite“. Z uvedeného dôvodu nie je potrebné liečiť zvieratá s nízkym stupňom zamorenia, pretože sa môže dočasne narušiť rovnováha v neprospech organizmu a tým znížiť na určitý čas prirodzenú infekčnú imunitu. Pri silnejšom zamorení pozorujeme predovšetkým u mladých holubov hnačky, ktoré sú hlienovité, vodnaté, často za účasti krvi v dôsledku porušenia sliznice tenkého čreva, holuby sú smädné ( veľká strata tekutín z tela), holúbätá chudnú , sú malátne , zaostávajú v raste. Stresové faktory , ako napr. prechod z kŕmenia z hrvoľa na zrno , oslabuje prirodzenú imunitu mladých holubov a uľahčuje rýchlejšie premnoženie kokcidií. Z uvedeného dôvodu dochádza k úhynu takto chorých zvierat buď na ďalšiu pridruženú infekciu alebo na úplnú vyčerpanosť. Pri skorom ošetrení sú vyhliadky na uzdravenie priaznivé, nakoľko porušená črevná stena sa relatívne rýchlo obnovuje.
Diagnostika: Podozrenie na kokcidiózu vyslovujeme vždy pri hnačkách , prevádzaných vodnatým, hlienovitým trusom s prímesou krvi. Pri pitve nachádzame najpodstatnejšie zmeny na tenkých črevách . Svalovina prs je bledá v dôsledku straty krvi. Podozrenie z nemoci musí byť potvrdené laboratórnym vyšetrením. Iba výskyt veľkého množstva oocyst vedie k poškodeniu zdravia zvieraťa. Tak isto aj napadnutím organizmu črevnými parazitmi , E.coli a salmonelózy sa môže objaviť hlienovitý, vodnatý trus s prímesou krvi. Vylúčenie týchto ochorení je možné iba laboratórnym vyšetrením trusu na prítomnosť oocyst.
Liečba: Na tomto mieste je potrebné povedať , že takmer u všetkých holubov sa v truse nachádzajú oocysty, bez toho aby boli klinický nemocný. Až po masívnom napadnutí organizmu dochádza k vyššie opísaným príznakom onemocnenia. Ale pri stresových situáciách(ako je odchov, pretek .....), ktoré oslabujú obranyschopnosť holubov, môže dôjsť ku klinickému ochoreniu už pri stredne silnom zamorení. Preto je preventívna liečba potrebná .Týmto sa tak isto odblokuje stresový faktor napadnutia kokcidiami a holub môže obrannú silu nasadiť proti iným onemocneniam. V súčasnosti je na trhu dostatočné množstvo liekov proti kokcidióze , a to či na báze sulfadimidov (Sulfadimidin, Sulfacox T), sulfaclozinu (ESB3 , Klozanit ) alebo toltrazuliru ( BAYCOX ). Vakcíny proti kokcidióze LIVACOXR,T,Q. Je bezpodmienečne nutné presne dodržiavať pokyny na príbalových letákoch. Počas liečby sa odporúča podávať vitamíny skupiny A,K. Po ukončení liečby podať holubom probiotikum (napr. AVIBION).
Prevencia: je v boji proti kokcidióze najdôležitejšia. Opiera sa o známe zásady hygieny chovu, zabezpečenie dokonalého trávenia bielkovín a udržania nízkeho pH v žalúdku a v črevách na správne fungovanie enzýmov( nestrávené zložky bielkovín sú príčinou hnilobného rozkladu v črevách ,zvýšenia pH, čo podporuje množenie kokcídií, klostrídií a ďalších baktérií). K veľkému zamoreniu dochádza vždy pri zanedbanej čistote chovných priestorov. Ochranné opatrenia vychádzajú zo znalosti vývojového cyklu kokcidiózy , ktorá musí prejsť obdobím mimo organizmus holuba, kedy je možné sa nakaziť. Preto základným opatrením je pravidelné odstraňovanie trusu min raz za 7 dni, aby sme prerušili vývojový cyklus. Podlahu holubníka udržovať v suchom stave, nakoľko v suchom truse kokcidiam chýba k vývoju vlhkosť. Ideálnym riešením sú roštové podlahy. Dôležité je udržiavať čistotu krmitok a napájačiek, tieto konštruovať tak, aby nedochádzalo k znečisteniu krmiva a vody . K posilneniu imunity a tým k prevencii ochorenia značne prispieva vyvážená, optimálna strava. K strave patrí neodmysliteľný prísun vitamínov, predovšetkým vitamínu A, K3 a B- komplex. Preventívne veľmi dobre pôsobí okyslenie pitnej vody ( CITREX, ACIDOMID, Ovocný ocot), ktoré zníži pH v žalúdku.V črevách - následkom snahy organizmu o vyrovnanie kyslosti – pH sa môže nežiaduco zvýšiť. Prípravok CITROENZYMIX obsahuje pepsín v pufrovacom roztoku, ktorý zaručuje udržanie optimálneho pH v žalúdku ,ale aj v tenkom čreve! Preventívne podávanie prípravku v čase predpokladaného výskytu kokcidiózy( napr. okolo 10. a okolo 25 dňa veku ) sa problém s výskytom kokcidiózy v chove vyrieši bez potreby antimikrobiálnej liečby. K dezinfekcii je najlepšie použiť (vzhľadom k odolným obalom oocyst) vriacu vodu. 4%teplý luh sodný, prípadne vypáliť podlahu letlampou . Veľmi dobre pôsobia slnečné lúče , ktoré ničia oocysty kokcidií. Nové zvieratá vždy karanténovať. Alternatívnou, bezpečnou a ekologickou možnosťou prevencie kokcidiózy je vakcinácia. Náhradou za antibiotiká s oveľa lepším a bezpečnejším efektom sú probiotické prípravky napr. PROPOUL, ktorý
1.potláča množenie patogénnych mikroorganizmov (aj salmonel) nasledovným spôsobom:
a: adherenciou na klky čriev bráni naviazaniu patogénov
b: vytvára priaznivé prostredie v črevách pre rozvoj prirodzenej mikroflóry a prácu tráviacich enzýmov
-tvorba ochranného povlaku na sliznici čriev
-udržanie optimálneho pH tvorbou kyseliny mliečnej
c: produkuje BAKTERICÍN, ktorý pôsobí selektívne bakteriostaticky proti salmonelám
d:prípravok obsahuje probiotika fruktooligosacharid a maltodextrín, ktoré majú selektívny bakteriostatický účinok proti patogénnym mikroorganizmom
2.podporuje trávenie a vstrebávanie živín
3.zzvyšuje celkovú obranyschopnosť organizmu
Salmonelóza
paratýf - bakteriálne ochorenie , ktoré je v našich chovoch značne rozšírené, napriek tomu , že klinické príznaky ochorenia u dospelých jedincov nebývajú časté. Ochorenie prebieha väčšinou v skrytej(latentnej) forme. Predpokladáme , že v populácii holubov je viac ako 30 % holubov latentne chorých , t.j. nosičov zárodkov (bacilonosiči) salmonel.
Z hľadiska rozšírenia ochorenia najnebezpečnejší sú predovšetkým klinický zdravé zvieratá, ktoré salmonelovú infekciu prekonali (bacilonosiči), ktorý môžu za určitých podmienok vylučovať zárodky salmonel trusom do okolitého prostredia. Takto znečistia krmivo. Voda a prostredie sú zdrojom infekcie pre zdravých holubov v chove ( na výstavách , pretekoch ). Zvlášť je nebezpečné zaradiť latentne chorého jedinca do zdravého chovu, kde sa môže stať, že nám v chove môže prepuknúť hromadné ochorenie aj u dospelých holubov, ale hlavne u mláďat. Najviac vnímavé sú holúbätá na hniezde a výletky. Ďalším vážnym zdrojom infekcie sú voľne žijúce vtáky ,hlodavce (najmä myši ), domáce zvieratá , najmä vodná hydina. Do okolitého prostredia sa dostavajú trusom , vydáveným obsahom hrvoľa. V tráviacom aparáte sa salmonely rozmnožia a aktívne prenikajú črevnou sliznicou do mozgových uzlín , lymfou do krvného obehu a orgánov. Salmonely vo vonkajšom prostredí sú značne odolné baktérie. V zaschnutom truse holubníkoch a v pôde voliér sa dokonca za určitých podmienok môžu aj rozmnožovať. Vo vlhkom prostredí dokážu prežiť aj niekoľko mesiacov. Slnečné žiarenie ich však dokáže pomerne rýchle inaktivovať a pri teplote nad
Najčastejšie k hromadným ochoreniam a neraz aj najväčším stratám dochádza v čase hniezdenia a počas odchovu mláďat. Hynutie zárodkov vo vajíčkach nás upozorňuje , že v chove môžeme mať skrytých rozširovateľov infekcie. Taktiež ťažké naďobávanie škrupín vajec pri liahnutí a prípadná malá životaschopnosť po vyliahnutí, patrí medzi príznaky , ktoré môžu byť signálom , že v chove máme zdroj infekcie. U nakazených mláďat môžeme pozorovať žltozelený spenený trus ,neraz aj s vločkami krvi .K uhynutiu dochádza behom 10-14 po infekcii ( u neliečených ). Pri výletkoch často vo veku 4 až 10 týždňov na salmonelózu nás môže upozorniť ako typický príznak , silná vodnatá žltozelená hnačka a rýchle chudnutie. K úhynu u neliečených jedincov dochádza do 10dní od vzniku ochorenia. Podobné príznaky môžeme pozorovať aj u dospelých jedincov, ktorí sa nakazia v čase väčšej záťaže na organizmus, v zamorenom prostredí ( chovná sezóna, športové preteky, výstavy a pod.).
Príznaky: Črevná forma – po rozmnožení salmonel v črevách dochádza k silnému zápalu čriev a následným hnačkám, ktoré sú vodnaté a nazelenalej farby. Holuby rýchle chudnú a majú zvýšenú potrebu príjmu tekutín.
Kĺbová forma- z čriev môžu salmonely preniknúť až do krvného obehu a tak sa dostanú do kĺbov. Postihnutý kĺb je boľavý a zreteľne opuchnutý vplyvom zosilnenej tvorby kĺbových tekutín. Holub necháva voľne visieť krídlo alebo schováva končatinu a pri chôdzi zreteľné krivá. Chorý holub nelieta.
Organová forma – salmonely napádajú rôzne vnútorné orgány, typické príznaky pri tejto forme sa neobjavujú, holuby sú však malátnejšie a majú sťažený dych. U dospelých holubov prenikajú salmonely do pohlavných orgánov a u holubíc sa pozoruje porucha znášky, ktorá môže mať aj trvalý charakter.
Nervová forma – je spôsobená napadnutím orgánov centrálneho nervového systému. Prejavuje sa poruchami rovnováhy až ochrnutím a je už nevyliečiteľná.
Liečba: V prvom rade si musíme byť istý pôvodcom nákazy. Ideálne je bakteriálne vyšetrenie trusu alebo uhynutých zvierat prostredníctvom ŠVÚ. Preliečenie chovu prevedieme tak, že okolo 24.12. ( po úplnom preperení ) podávame počas 5-7 dní antibiotika po ktorých podáme holubom probiotikum v trvaní jedného týždňa (Propul, Avibion, LactifermPropul, Avibion, Lactiferm). Po 10 dňoch od podania probiotík podáme jednorazovo liek proti salmonelóze (Bakteriofag, Salgen). Po liečbe 2-3 týždne je žiaduce opäť podávať probiotika a vitamíny. To je všetko v danom roku pre boj so salmonelózou.
Paramyxoviróza - pseudomor
Nakoľko proti tomuto ochoreniu neexistuje špecifická liečba , tým väčšiu pozornosť treba venovať prevencii. Pôvodcom ochorenia je vírus pseudomoru hydiny ,ktorý sa adaptoval v priebehu 70 rokov minulého storočia na holuby . Prvý výskyt ochorenia bol zaznamenaný v oblasti stredozemného východu. Odtiaľ veľmi rýchlo prenikol do Európy a v priebehu niekoľkých rokov sa rozšíril po celom svete. U nás prvé ochorenia boli zistené roku 1983, kedy ochorenie bolo najviac rozšírené v chovoch poštových holubov. V priebehu roku 1998 bol opätovne zistený výskyt pseudomoru u holubov a najmä po výstavnej sezóne boli zistené ďalšie nové ohniská. Vnímavosť na ochorenie a jeho priebeh je značne rozdielny a je často závislý na všeobecnom zdravotnom stave holubov ( skryté ochorenia v chove, napr. salmonelózy), výžive, hygiene , fyzickej záťaži ( preteky, výstavy ) a pod. Prenos ochorenia z chorých holubov a z holubov v inkubačnej dobe ( klinické príznaky ochorenia ešte nepozorujeme ) je možný infikovaným trusom , znečisteným krmivom a vodou , kvapôčkovou cestou , vdychovaním prachu s vírusom ( preprava v kamióne na pretek ) a v začiatku ochorenia , v dobe rozmnožovania , aj cez infikované vajíčka . Zvlášť nebezpečný zdroj infekcie sú holuby so skrytým ( latentným ) ochorením ( holuby v inkubačnej dobe ), zatiaľ bez vonkajších príznakov ochorenia , ktoré sú prípadne priamo , bez predchádzajúcej karantény zaradené do zdravého chovu , chovu vakcinovaného proti paramyxovírusovej infekcii holubov. Odolnosť vírusu je značná v chlade a v zaschnutom stave prežíva viac týždňov, avšak vplyvom slnka len niekoľko dni. Inkubačná doba ( od stretnutia holuba s vírusom do prvých príznakov ochorenia ) môže byť od 3 dní do 28 dní. Príznaky ochorenia v začiatkoch nákazy pokladáme ako všeobecné poruchy zdravotného stavu (malátnosť , ospanlivosť , zježené perie, nechuť na krmivo , smäd).V prvom týždni pozorujeme u väčšiny holubov vodnaté hnačky ( mláka vylúčeného moču okolo špinavohnedozeleného málo formovaného trusu), v dôsledku zápalu čriev a obličiek. Uvedené príznaky ochorenia môžu trvať 5 až 17 dní . V dobe hniezdenia dochádza k hromadnému hynutiu mláďat na hniezde ( často bez príznakov ochorenia ). Od 14. dňa veku holúbät zisťujeme náhle hynutie niekedy za príznakov vodnatého trusu.
V treťom týždni ochorenia u niektorých holubov dochádza k nervovým poruchám ( postihnutie mozgu a predlženej miechy).Ako ľahšie nervové postihnutie pokladáme plachosť , pri vonkajších zvukových podnetoch ľakavosť a zášklby krku. V ťažších prípadoch pozorujeme zakláňanie hlavy , stáčanie hlavy, poruchy rovnováhy, narážanie do prekážok a zobanie krmiva naslepo. Najťažšie príznaky ochorenia sú charakteristické nekoordinovaným pohybom nôh a krídel, stratou orientácie a rovnováhy. K uhynutiu dochádza v niektorých prípadoch už za 4 až 7 dní od prvých príznakov ochorenia , častejšie však po nervových príznakoch v dôsledku celkového vyčerpania holuba. Priebeh ochorenia závisí jednak od agresivity vírusu, ale hlavne od stavu prirodzenej odolnosti jedinca. V chovoch s výbornou kondíciou holubov, bez latentne prebiehajúcich iných ochorení ( často salmonelózy ) , s dobrou kvalitnou výživou a hygienou v chove , nákaza môže prebehnúť ľahšou formou bez väčších strát. Avšak v chovoch , kde sú holuby značne oslabené ( infekčné a parazitárne skryto prebiehajúce ochorenia ), býva priebeh ochorenia ťažší so značnými stratami a ochorenie v chove môže pretrvávať aj niekoľko týždňov. Ťažšie poškodenie mozgu a miechy býva vo väčšine prípadov trvalé. Po prekonaní ľahších nervových príznakov , môžu byť holuby po kratšej alebo dlhšej rekonvalescencii využiteľné v chove (odporúčame v dobe neprijímania krmiva holuba dokrmovať ).
Príznaky: vodnatá hnačka- sivozelený trus , smäd , triaška , svalová slabosť , nervové príznaky , obrna nôh a krídiel.
Prevencia: Očkovanie je potrebné previesť najneskôr 6-7 týždňov pred prvým nácvikom. Je potrebné udržiavať dobrý zdravotný stav holubov (kvalitná výživa , hygiena v chove , veterinárne opatrenia). Novonakúpené jedince je nutné pred zaradením do chovu karanténovať minimálne 28 dní. Podobne aj športových holubov po ukončení pretekov. Vakcináciu je potrebné previesť celoplošne v celom chove , okrem mláďat do veku troch týždňov. U vakcinovaných holubov s dostatočnou hladinou protilátok v krvi, ochrana prostredníctvom vaječného žĺtka je prenášaná aj na vyliahnuté mláďatá, ktoré sú takto chránené min. 2 až 3 týždne. Optimálny postup vakcinácie, ktorá je najúčinnejšia je najprv holuby predvakcínovať živou vakcínou proti pseudomoru (Nobivac-PARAXYMO, Avipest, Avinew, a pod.) a potom každoročne revakcinácie inaktivovanými vakcínami proti paramyxoviróze (napr. Colinak NH, Pharmavakom a pod.)
Liečba: Spočíva v tlmení sekundárnych infekcií podávaním antibiotík, tlmeniu hnačky podávaním ryžových odvarov, tmavých čajov, vývarov z dubovej kôry, repíkovým odvarom a pod. s cieľom zabránenia celkovej dehydratácie organizmu. Je potrebné zabezpečiť diétnu plnohodnotnú ľahko stráviteľnú výživu. Pri jedincoch , ktoré odmietajú prijímať potravu, je potrebné násilné kŕmenie ľahko stráviteľnou potravou priamo do hrvoľa. Pri nervových prejavoch je možné previesť odber krvi asi 5 ml , čím dôjde k čiastočnému zníženiu tlaku a oslabeniu prenosu vzruchov v neurónoch do konečných orgánov , a tým zabránime možnosti trvalých následkov. Taktiež je dobré pri holuboch neprijímajúcich potravu podávať náhradnú výživu vo forme glukózy, dextranu, elektrolytických minerálnych roztokov a pod. Vtedy je veľký predpoklad úplného vyliečenia, čo je dôležité hlavne pri obzvlášť cenných zvieratách. Po zistení prvých príznakov ochorenia vykonať tzv. núdzovú vakcináciu, ktorou môžeme ešte uchrániť pred ťažkým ochorením zdravé holuby , t.j. také, ktoré ešte nie sú v inkubačnej dobe ochorenia. Taktiež sa odporúča podávať vitamíny , najmä skupiny B.
Záleží v prvom rade na chovateľoch samotných či dokážu byť navzájom skutočnými priateľmi a budú si hovoriť pravdu a tak prispejú k zamedzeniu zbytočných strát , neraz veľmi cenných jedincov .
Mykoplazmóza
Je chronicky prebiehajúce infekčné ochorenie postihujúce dýchacie cesty.
Príznaky: Výtok sekrétu z nosovej dutiny – potriasania hlavou, fŕkanie, zápal spojiviek, zápal dolných dýchacích ciest, tvorba špinavožltých pablán v dutine zobáka- ( pozor na zámenu s trichomaniázou a diftériou ).
Liečba: Ide hlavne o zabránenie šírenia sekundárnych infekcií z dôvodu oslabenia prirodzenej obranyschopnosti organizmu napr. podávaním Eritromycínu plv. 4% po dobu 4-7 dní, Doxygalu, Tylanu, Enrogalu, Nortrilu a pod.
Prevencia: Holubom bez klinických príznakov začať podávať Tylan- práškovú formu v 0,05 % koncentrácii ( 500 mg na
Adenoviróza
Jedná sa o ochorenie mladých holubov spôsobené adenovírusom, ktoré sa v chovoch objavilo v posledných rokoch a veľmi často je chovateľmi zamieňané za paramyxovirózu. Najviac postihuje hlavne mladé poštové holuby, ktoré sa nainfikujú počas prvých pretekov v prepravných košoch.
Príznaky: Vírusy napadajú imunitný systém holubov, následkom čoho dochádza k prepuknutiu sekundárnych infekcií, hlavne coli, trichomonóze, a pod. Holuby , ak vôbec doletia z preteku sú mimoriadne vyčerpané, apatické, majú našuchorené perie, slabo alebo vôbec nežerú, trpia úpornými hnačkami – trus je žltočierny, vodnatý s prímesou krvi, holuby napína na zvracanie, môžu sa pridružiť aj nervové príznaky, hlavne pri nedostatočnej prevencii proti paramixoviróze.
Liečba: Na potlačenie sekundárnych infekcií podávame širokospektrálne antibiotiká alebo chemoterapeutická- Amixicilín, Doxycyklín, Nortril, Baytril, Colivet, Entrobioflox, Linco- spectin, Enrogal, Kolifarm a pod. Je vhodné podávať imonoglobulíny a to aj holubom u ktorých sa klinické príznaky zatiaľ nevyskytli. Zo zahraničia si chovatelia na liečenie tejto chorobyprinášajú prípravky ako 4 in 1 mix, Adenosan, Emdotrim, Tucoprim. Najdôležitejšou súčasťou liečby je však zabezpečenie dostatku ľahkostraviteľnej potravy, u holubov neprijímajúcich potravu násilné kŕmenie ( napr. rozpustenou granulovanou zmesou pre holuby, ktorú pridaním elektrolytov a rehydračných prípravkov ( napr. Energal, Mikrosan G spod.) upravíme na kašu, ktorú podávame priamo do hrvoľa. Tieto prípravky je dôležité podávať všetkým holubom až do zlepšenia zdravotného stavu. Na úpravu trusu a zastavenie hnačky podávame Digestal, Tanifarm. Dôležité je ukončenie liečenia podaní probiotík, ktoré odporúčam pridávať do potravy pravidelne. Veľmi často však dochádza pri diagnostikovaní adenovirózy mladých holubov ku zámene s hexamitózou ( črevná forma trihomaniázy ), kde sú príznaky praktický totožné , len liečba je vzhľadom na rozdielnych pôvodcov odlišná. Platia však všeobecné pravidlá na potlačenie hnačky.
Prevencia: mladé holuby vakcinovať proti paramyxoviróze, aby pred prvým pretekom už boli v imunite, preliečené proti trichomaniáze, odčervené. Dva dni pred vkladaním do košov odporúčam začať podávať niektorý z antibiotických alebo chemoterapeutických prípravkov , v podávaní pokračovať hneď po prílete po dobu cca 4 dní. Týmto by sme mali zabrániť klinickému prepuknutiu sekundárnych infekcií a je to jediný prípad , kedy odporúčam preventívne podanie týchto liekov. Po objavení hnačky začneme cez pitnú vodu podávať Tanifarm, holuby vracajúce sa z pretekov , ako aj nakúpené a cudzie holuby oddelíme od ostatných , masívne podávame probiotíka, prevádzame dezinfekciu proti vírom ( prípravky : Virkon S , Diemerom, Savom, Virocidom). Podlahy pravidelne ošetrujeme podlahovou belobou.
Infekčná chrípka
Je ochorenie dýchacích ciest holubov. Pôvodcovia tohto často zdĺhavého ochorenia sú prítomný skoro vo všetkých chovoch , pričom k prepuknutiu ochorenia s klinickými príznakmi dochádza iba vtedy ak dôjde k oslabeniu holubov dôsledkom rôznych faktorov ( iné infekcie, fyzická záťaž ,stres atď.)často sa objavuje infekčná chrípka v spojitosti s ornitózou. Ochorieť môžu dospelé ako aj mladé holuby. Priebeh onemocnenia je vyvolaný mykoplazmou, herpes vírusmi, rôznymi baktériami a chlamidiami. Nákaza sa šíri priamym dotykom holubov, znečisteným krmivom, pitnou vodou. U mykoplazmózy je hlavný prenos kvapkovou infekciou ( vzduchom ) pri fŕkaní chorých holubov. Postihnuté sú hlavne dýchacie orgány ( horné cesty dýchacie, pľúca, vzdušné vaky ). Dá sa povedať ,že všetky holuby žijú so subkliniskou infekčnou chrípkou, najme s mykoplazmami. Presne tak ako u všetkých faktorových chorôb, aj u infekčnej chrípke musia po vypuknutí klinického ochorenia spolupôsobiť okolnosti , oslabujúce obranyschopnosť holuba
Príznaky: Inkubačná doba tohto ochorenia sa pohybuje v rozmedzí 7 – 14 dní po nakazení. Nástup choroby je postupný pričom prvé príznaky nie sú typické pre túto chorobu a často chovateľovi uniknú. Na začiatku pozorujeme zníženú výdrž pri lietaní, čo je spôsobené zápalovými zmenami v dýchacích cestách (hrtane, priedušniciach , pľúcach , ale najme vo vzdušných vakoch). Pozorujeme vodnatý výtok z nosa, ktorý sa neskôr mení na hlienohnisavý. Pri otvorení zobáka môžeme pozorovať silne zapálenú a prekrvenú dutinu, šedé povlaky na sliznici a tuhý hlien, ktorý sa tiahne od koreňa jazyka až po jeho špičku. Z dutiny je cítiť silný hnilobný zápach. Pri stlačení ozobia vyteká z nosných otvorov hustý hlienohnisavý sekrét, ktorý zafarbuje ozobie do tmavošedá. Horné cesty dýchacie môžu byť natoľko upchané hlienom , že holuby dýchajú cez otvorený zobák. Veľmi nápadné sú chraptivé, vŕzgavé, niekedy bublavé zvuky ,počuteľné hlavne keď je na holubníku pokoj. Pre ochorenie infekčnou chrípkou je typickým príznakom strata výkonnosti , ťažkopádny let, a príznaky chrípky. Laboratórne vyšetrenie pre stanovenie presnej diagnózy je zložité a zdĺhavé, nakoľko ide o zmiešané infekcie. Od chrípky je potrebné vylúčiť počiatočné štádium diftérie, a netreba opomenúť ani ornitózu. U infekčnej chrípky ale málokedy sú pozorované zápaly očných spojiviek. Priebeh neje tak prudký, skôr zdĺhavý, s výskytom klinických príznakov u jednotlivcoch. Zriedkavo dochádza k úhynu, skôr u mladých holubov. Infekčná chrípka a ornitóza sa však v chovoch vyskytujú spoločne !
Liečba: Liečba musí byť zameraná nielen na odstránenie klinických príznakov ochorenia horných ciest dýchacích , ale musí sa zamerať na samotných pôvodcov ochorenia. Infekčná chrípka veľmi často znižuje letové schopnosti , výkonnosť , telesnú kondíciu a tak sa stáva vstupnou bránou pre ďalšie choroby ( salmonelózu, paramyxo, kokcidióza, trichomonóza) , ale môže to mať aj opačný charakter. Najme trichomonóza je vstupnou bránou pre ochorenie infekčnou chrípkou. Ošetrenie sa v prvom rade upriami na zabránenie neskorších následkov. Veľmi nepríjemnou komplikáciou sú sýrovité nálepy vo vzdušných vakoch, ktorých liečba je dlho trvajúca. K liečbe sa používajú ( okrem zlepšenia hygienických podmienok chovu) hlavne antibiotiká a to ako tetracikliny, z ktorých je najúčinnejší doxycyklin ( Ornikure, Ronaxan, Doxygal) , ďalej spiramicin ( Stanovil ), lincomycin a spectinomycin ( Linco – spectin ), vitamíny A, B, C.
Prevencia: Okrem zlepšenia chovných podmienok, ako je dokonalá hygiena, čistota krmitiek, hlavne napájačiek, je potrebné zlepšiť často opakované vetranie holubníka. Zabezpečiť dostatok čerstvého vzduchu bez prievanu. Nepreplňovať holubníky, čo je častým javom Nakoľko ide u infekčnej chrípky o polyfaktorálne ochorenie , je potrebné v chove držať na uzde najme trichomoniady ,ale tiež aj kokcidie a vnútorné parazity. Holuby držať v imunite proti paramyxo a herpes-vírusom.
Vzhľadom ,že nie je jednotný názor na vakcináciu proti mykoplazmóze, je potrebné vakcinovať Gallivakom 3x v intervaloch 1.7. a 28. deň.
Aspergilóza
Pôvodcom je niekoľko druhov plesní aspergilus, ktoré vytvárajú spóry hlavne v zle pozberovo ošetrenom a uskladnenom obilí. Po vdýchnutí sporov do dýchacej sústavy sa začne vytvárať podhubie zachvacujúce pľúca a vzdušné vaky.
Príznaky: Chrapot, sťažené dýchanie , ospalosť, nechutenstvo, výtok z nosných otvorov, zápal očných spojiviek, hromadenie syrovitej hmoty pod viečkom. U mladých jedincov tiež kŕče a nervové príznaky. Pri pitve uhynutých zvierat nachádzame v dýchacích cestách žltobiele uzlíky, ktoré sa môžu vyskytnúť aj vo vzdušných vakoch. Pozor na zámenu s inými onemocneniami, ktorých klinické príznaky sú hlavne v počiatočnom štádiu rovnaké alebo veľmi podobné.
Liečba: : Podávanie vitamínových prípravkov, Fungicidín tab. , veľmi dobré výsledky sa dosiahli po podaní Antiasperu alebo Trinidazolu.
Prevencia: Venovať zvýšenú pozornosť kvalite podávaného krmiva, pri skrmovaní obilia podozrivého z napadnutia plesňami, zatuchnutého a pod., je potrebné nasadiť antiasper, viditeľne znehodnotené obilie sa skrmovať nesmie. Dbať na čo najmenšiu prašnosť prostredia a optimálnu vlhkosť v holubníku ( plesne majú radi teplé a vlhké prostredie).
Trichomoniaza
alebo žlta huba sa rozširuje parazitmi nazývanými Trichomonas columbae. Na 70-80% ich nositeľmi sú dospelé jedince. Toto onemocnenie spôsobuje bičíkovce , ktorí sa dostávajú do tela mláďat pri kŕmení od svojich rodičov. Epidémii napomáhajú špinavé napájačky a poškodené krmivo. Trichomoniáza napadá tieto vnútorné orgány- pečeň , slinivku, žalúdok a črevá. U holúbät sa bičíkovce prenášajú už pri kŕmení tkz. „kašou“. Staršie holuby žijú často bez ujmi na zdraví s pôvodcom trichomoniázi. Vzniká určitý spôsob rovnováhy medzi pôvodcom a obranným mechanizmom holuba. Dá sa povedať , že holuby si „zvykajú“ na určitý „kmeň“ trichomoniad vlastného holubníka. Ak dôjde k veľkej záťaži k väčšiemu oslabeniu obranyschopnosti holuba, môže dôjsť k premnoženiu pôvodcu ochorenia. Tak môže „ tichá“ forma trichomonózi prerásť do vážneho ochorenia. K takejto záťaži môžeme počítať veľmi veľké požiadavky počas odchovu, oslabenie organizmu napadnutím parazitov, ochorenie dýchacieho aparátu, prudké prchnutie (hlavné u mladých holubov). K vzniku choroby môže tiež viesť silný infekčný tlak ( napr. náhle premnoženie trichomoniad ) , kedy veľké množstvo pôvodcov vnikne do organizmu holuba odrazu , tak že mu už nestačí súčasná úroveň obranyschopnosti. Preto je nevyhnutné mať holuby v dobrej kondícii, lebo čím slabší jedinec, tím stačí menšie množstvo trichomoniad k prepuknutiu klinického ochorenia. To isté platí aj u mláďat, ktoré po vyliahnutí nemajú žiadnu špecifickú obranu proti trichomonózam. Pokiaľ dochádza k postupnému napadnutiu holuba malým počtom bičíkovcov, môže si vytvoriť vlastný obranný mechanizmus ochrany, ktorý je menšou infekciou neustále udržiavaný. Túto zvláštnosť je treba mať na pamäti pri prevencii proti trichomoniadam. Preventívna liečba sa praktizuje iba u pretekárov . Chov ako celok sa prelieči proti tejto chorobe 2x ročne. Trichomaniáza je považovaná za pôvodcu infekcie dýchacích ciest. Príznaky ochorenia môžeme pozorovať už za 4-14 po napadnutí.
Príznaky: Klinické príznaky u mláďat sa prejavujú infekciou pupka tkz.tvrdý pupok . Všeobecné príznaky :
črevná forma - hnačka , chudnutie
organická forma - zhluky(škvrny pečene)
slizničná forma - pablany v zobákovej dutine a v pažeráku , poprípade v hrvoli
zmiešaná forma - kumulácia uvádzaných príznakov.
Diagnostika: Pre diagnostiku sa odoberá pomocou tampónu výter z hltana pre nanesenie na mikroskopické vyšetrenie. Nakoľko sú staršie holuby skoro všetci bacilonosičmi bez príznakov klinického ochorenia , musí k diagnostike poslúžiť zhodnotenie celkového stavu holuba a najme popísané zmeny v hltane , na orgánoch a okolo konečníka. Zvlášť pri diagnostikovaní hltanu je potrebné vylúčiť , že nejde o slizničnú formu diftérie. U trichomonózi ide o povrchové , syrovité povlaky, ktoré sa dajú vybrať. U diftérie ide o útvary, vychádzajúce z kože či sliznice, pevne spojené s podložkou. Orientačne sa trichomoniáza otestovať z čerstvého trusu s reakciou na chloroform. Do nádobky dáme 1 kávovú lyžičku čerstvého trusu a pridáme 5ml chloroformu. Nádobku uzatvoríme a pretrepeme. Po vylúhovaní posúdime farbu usadeného roztoku. Pri silnom napadnutí dochádza k rýchlemu zafarbeniu výluhu až do tmavozelenej farby. Napadnutá pečeň trichomoniázou vylučuje väčšie množstvo žlčových farbív- hlavne biliverdinu- ten spôsobuje farebné reakcie. POZOR : aj pri skrmovaniu hrachu a zeleného krmiva, obsahujúceho veľa chlorofylu, môže dôjsť k podobnej nešpecifickej reakcii!
Liečba: Proti tejto chorobe sa bránime preparátom SPATRIX. Starým holubom sa podáva po 1 tablete , mladým tabletky. Na trhu je celá rada prípravkov (Metrozol,Anprodazolo,Avimetronid, Trinidazol, Ronidazol ai...). Prípravky sa odporúča obmieňať. Pri individuálnej liečbe sa môže ešte použiť Trichobion, prípadne humánni liek Entizol. Vyliečiť holuby od trichomonózi ( celkom ich zbaviť pôvodcu ) sa nedá. Všeobecná prevencia spočíva na známych zásadách hygieny, karantény nových kusov, podávanie kvalitného krmiva vrátane dodania vitamínov a minerálov. V priebehu roka sa snažíme o pravidelnú dezinfekciu pitnej vody dezinfekčnými prípravkami (cholesol ) . Nakoľko väčšina holubov je trvalým hostiteľom trichomoniad, je vyhovujúce pred zahájením chovnej sezóny podať preventívne niektorý z uvedených liekov. Počas každého hniezdenia , najlepšie 5 dni pred liahnutím sa odporúča ďalšie ošetrenie rodičovských holubov. Trichomonóza sa tým síce nevylieči ale dôjde k jej značnému zredukovaniu. Mláďaťa sa dostanú do kontaktu s menšou inf. dávkou trichomoniad , s ktorou sa ľahšie vyrovnajú a sú si postupne schopné vytvoriť určitú úroveň špecifickej obrany. Tak isto je vhodné v priebehu sezóny tlmiť trichomonózu v pravidelných intervaloch ( raz za 14 dni) a to aj z toho dôvodu , že silná invázia trichomonád vždy pripravuje „pôdu „ pre ďalšie bakteriálne a vírové infekcie.
Ornitóza
( chlamidioza ) - ide o veľmi nebezpečnú infekčnú chorobu prenosnú aj na človeka. Je potrebné si zapamätať klinické príznaky chorého holuba. Celková skleslosť, zvýšený príjem vody, zápal očných spojiviek ( vedie až k zlepeniu oka ) , holuby sa tlačia do rohov holubníka , privierajú viečka pred svetlom, ťažké dýchanie s pootvoreným zobákom. Inkubačná doba 5-15 dní.
Preventívne je potrebné udržiavať základnú hygienu, suchý a vzdušný holubník, holubom podávať plnohodnotnú potravu, pravidelne dezinfikovať holubník a chovné zariadenia. V období odpočinku preliečiť podaním antibiotík ( Ornicure). Prípravky nepodávať v čase párenia a rozmnožovania . Je vhodné nezúčastňovať sa pretekov počas 5 dňovej liečby . Nepodávať v kombinácii s inými liekmi. V prípade infekcie likvidovať celý chov.
stranka
(Dominika Kohútova, 10. 5. 2011 10:28)